Európska integrácia

Tri etapy Hospodárskej a menovej únie

Prvá etapa Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sa začala 1. júla 1990. V rámci nej došlo najmä k odstráneniu všetkých vnútorných bariér voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v členských štátoch Európskej únie (EÚ).

Druhá etapa sa začala založením Európskeho menového inštitútu (EMI), predchodcu Európskej centrálnej banky (ECB), 1. januára 1994. Druhá etapa bola venovaná technickým prípravám na zavedenie spoločnej meny, uplatňovaniu rozpočtovej disciplíny a rozsiahlejšej konvergencii hospodárskej a menovej politiky členských štátov EÚ. ECB bola založená v júni 1998, čo znamená, že mala pol roka na realizáciu úloh, ktoré pripravoval EMI.

1. januára 1999 sa začala posledná, tretia etapa HMÚ, a to stanovením neodvolateľných pevných výmenných kurzov mien 11 členských štátov, ktoré boli do HMÚ zapojené pri jeho vzniku, a zavedením eura ako spoločnej meny. V ten istý deň prevzala zodpovednosť za výkon jednotnej menovej politiky v eurozóne Rada guvernérov ECB. Tomuto kroku predchádzalo zasadanie Rady EÚ v zložení hláv štátov a vlád, ktoré v máji 1998 potvrdilo, že 11 z vtedajších 15 členských štátov EÚ – Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko – splnilo podmienky na prijatie jednotnej meny. Dňa 1. januára 2001 do eurozóny vstúpilo Grécko.

Prvá vlna prechodu na euro bola zavŕšená 1. januára 2002 zavedením eurobankoviek a euromincí. V januári 2007 sa trinástym členom eurozóny stalo Slovinsko. 1. januára 2008 sa pridali Cyprus a Malta, 1. januára 2009 Slovensko a 1. januára 2011 Estónsko.

Viac informácií o troch etapách HMÚ nájdete na stránke www.ecb.europa.eu/ecb/history/emu/html/index.sk.html.