Čo je inflácia?

Všeobecný rast cien

V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie len k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá kúpiť menej ako v minulosti, resp. euro má menšiu hodnotu ako kedysi.

V určitých prípadoch sú zmeny cien dôležitejšie

Ceny produktov, ktoré nás stoja viac peňazí (napríklad elektrina), sú pri výpočte priemerného rastu cien dôležitejšie ako ceny produktov, ktoré nás stoja menej (napríklad cukor alebo poštové známky).

Každý kupuje niečo iné

V každej domácnosti sa peniaze míňajú na niečo iné: niekto jazdí autom a kupuje mäso, iní auto nemajú a mäso nejedia. Na základe celkových priemerných nákupných zvyklostí všetkých domácností sa určuje váha rôznych produktov a služieb pri meraní inflácie.

Pri meraní inflácie sa zohľadňujú všetky tovary a služby, ktoré domácnosti spotrebovávajú:

• predmety bežnej spotreby (napríklad potraviny, noviny, benzín),
• predmety dlhodobej spotreby (napríklad oblečenie, počítač, práčka),
• služby (napríklad návšteva u kaderníka, poistenie, nájomné za bývanie).

Medziročné porovnanie ceny „nákupného koša“

Všetky tovary a služby spotrebované domácnosťami počas roka predstavujú tzv. „kôš“. Každý produkt v koši má vlastnú cenu, ktorá sa môže časom meniť. Porovnaním celkovej ceny koša v určitom mesiaci s jeho cenou v rovnakom mesiaci pred rokom získame ročnú mieru inflácie.

Inflácia v eurozóne

Harmonizovaný index

V eurozóne sa inflácia spotrebiteľských cien meria „harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien“ (Harmonised Index of Consumer Prices), ktorý sa často označuje skratkou „HICP“. „Harmonizovaný“ znamená, že všetky krajiny Európskej únie používajú pri výpočte rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať.

Možnosť porovnať infláciu v jednotlivých krajinách

Skôr ako sa euro stalo našou spoločnou menou, používali jednotlivé krajiny pri meraní inflácie vlastné národné metódy a postupy. Po zavedení eura vznikla potreba merať infláciu za celú eurozónu, bez toho, aby chýbali alebo sa prekrývali údaje, a to tak, aby sa údaje za jednotlivé krajiny dali navzájom porovnávať. Takéto meranie je možné vďaka HICP a súboru právne záväzných noriem.

Ako sa počíta HICP?

1. Zisťovanie cien – pozorovatelia cien každý mesiac vo viac ako 200 000 obchodoch zistia približne 1,8 milióna cien. Zisťovanie cien prebieha v takmer 1 600 mestách po celej eurozóne. V každej krajine sa zisťujú ceny v priemere asi 700 reprezentatívnych tovarov a služieb. Presný počet vybratých položiek je však v každej krajine iný. Ceny každého produktu sa zisťujú vo viacerých obchodoch a v rôznych regiónoch. Príklad: ceny kníh zohľadňujú rôzne literárne žánre (beletria, vedecká literatúra, referenčná literatúra atď.) predávané v kníhkupectvách, supermarketoch a internetových obchodoch. viac informácií
2. Váženie skupín produktov – skupinám produktov sú pridelené váhy podľa ich významu v priemerných rozpočtoch domácností. Váhy sa pravidelne aktualizujú, aby bol index neustále aktuálny a aby zodpovedal meniacim sa nákupným zvyklostiam. Váhy sa počítajú na základe výsledkov prieskumov, v ktorých domácnosti uvádzajú, na čo vynakladajú peniaze. Váhy sú národnými priemermi, ktoré vyjadrujú výdavky všetkých druhov spotrebiteľov (bohatých a chudobných, mladých a starých atď.). viac informácií
3. Váženie krajín – krajinám sú pridelené váhy podľa ich podielu na celkových spotrebných výdavkoch eurozóny. viac informácií

Kto počíta HICP...

... v jednotlivých krajinách? Každá krajina eurozóny má národný štatistický úrad, ktorý uskutočňuje výpočet HICP za príslušnú krajinu.

... za eurozónu? Každý národný štatistický úrad posiela údaje Eurostatu, štatistickému úradu Európskych spoločenstiev. Eurostat na základe poskytnutých údajov počíta HICP za eurozónu ako celok. Eurostat tiež zabezpečuje kvalitu národných údajov monitorovaním dodržiavania právne záväzných noriem. Podrobnejšie informácie nájdete na internetových stránkach Eurostatu týkajúcich sa HICP.

Konkrétne údaje o inflácii

Vnímaná inflácia

Ako často vyplýva z prieskumov názorov spotrebiteľov, ľuďom sa inflácia zdá byť vyššia, ako v skutočnosti ukazujú aktuálne cenové indexy. Čo má vplyv na to, ako ľudia vnímajú infláciu? Viaceré akademické štúdie priniesli nasledujúce zistenia:

• Ľudia venujú väčšiu pozornosť zvyšovaniu cien ako stabilným alebo klesajúcim cenám, a zvyšovanie cien si pamätajú dlhšie. Stabilné alebo klesajúce ceny si natoľko nevšímame, ale aj tie sa zahŕňajú do výpočtu priemernej miery inflácie.

• Ľudia si viac všímajú ceny produktov, ktoré kupujú často a za ktoré platia priamo na mieste. Za posledné roky sa ceny niektorých často nakupovaných produktov zvýšili nad priemernú úroveň. Patria sem napríklad ceny benzínu, pečiva alebo dopravy. Keď rozmýšľame o inflácii, zmenám cien týchto produktov často venujeme príliš veľkú pozornosť. Tak sa môže stať, že skutočnú infláciu preceníme.

• Ľudia si menej všímajú ceny produktov, ktoré kupujú menej často alebo za ktoré platia inkasom alebo trvalým bankovým príkazom. Domácnosti míňajú podstatnú časť rozpočtu na tovary a služby, ktoré kupujú menej často. Príkladom sú autá a dovolenkové pobyty. Okrem toho sa za mnohé položky, napríklad za prenájom bytu alebo za telefón, často platí automatickým prevodom z bankového účtu (inkasom alebo trvalým príkazom). Tieto výdavky a zmeny cien si však ľudia všímajú menej.

• „Osobná“ inflácia. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) vychádza z priemerného koša tovarov a služieb. Tento priemerný kôš reprezentuje všetky domácnosti. Infláciu si však môžu intenzívnejšie uvedomovať domácnosti, v ktorých prípade je inflácia vyššia ako priemer, na rozdiel od domácností, v ktorých prípade je inflácia podpriemerná.

  Príklad: ak sa cena benzínu zvýši oveľa viac ako ceny iných tovarov a služieb, ľudia, ktorí často používajú auto, môžu mať pocit, že inflácia prevyšuje index HICP, pretože ich osobné výdavky na benzín sú vyššie ako priemer. Naopak ľudia, ktorí auto používajú len málokedy alebo vôbec, budú vnímať nižšiu „osobnú“ infláciu.

• Miera inflácie je len ročná, ale naša pamäť siaha oveľa ďalej. Index HICP sa zvyčajne vykazuje ako ročná miera rastu. To znamená, že celková úroveň cien za určité obdobie, napríklad január 2009, sa porovnáva s rovnakým obdobím pred rokom, teda s januárom 2008. Ľudia však môžu pri hodnotení inflácie brať do úvahy ceny spred niekoľkých rokov. Počas dlhšieho obdobia sa ceny zvyčajne výrazne zvýšia, pričom ročná miera inflácie môže byť nízka. Ak napríklad ročné tempo rastu HICP predstavuje 2 %, po desiatich rokoch sa celková úroveň cien zvýši o viac ako 20 %.

• Zmeny cien a zmeny kvality. Zmeny na cenovkách výrobkov často považujeme za infláciu. Niekedy sa však zároveň mení aj kvalita výrobku. Index HICP túto skutočnosť zohľadňuje odpočítaním zmien, ktoré súvisia s kvalitou.

  Príklad: ceny áut môžu rásť, ale nové modely už majú často v štandardnej výbave aj také prvky, ktoré boli predtým za príplatok (napríklad satelitný navigačný systém, klimatizáciu alebo airbagy). V takom prípade je príčinou zvýšenia ceny čiastočne aj zvýšenie kvality, nielen inflácia. Ak by sa napríklad ceny áut v priemere zvýšili o 5 %, ale z toho by sa zároveň 1 % dalo pripísať zvýšeniu kvality, potom by HICP v prípade týchto výrobkov zohľadnil rast na úrovni 4 %.