Európske vzťahy

• ECB je pri plnení svojho poslania a úloh nezávislá. V tejto súvislosti podlieha prísnym vykazovacím povinnostiam voči občanom Európy a ich zvoleným zástupcom – Európskemu parlamentu.
• V praxi ECB vedie pravidelný dialóg s Európskym parlamentom, a to najmä prostredníctvom štvrťročných vystúpení prezidenta ECB v parlamentnom výbore pre hospodárske a menové záležitosti (ECON) a prostredníctvom výročnej správy ECB, ktorú prezident ECB prezentuje na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu. Vo výbore ECON môžu vystupovať aj ostatní členovia Výkonnej rady ECB.
• ECB okrem toho odpovedá na písomné otázky poslancov parlamentu, ktoré sa spolu s jej odpoveďami zverejňujú v Úradnom vestníku EÚ a na internetovej stránke ECB v sekcii Publikácie.

viac informácií

• Vytvorenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a zavedenie eura možno považovať za jeden z najväčších úspechov európskej integrácie. Integračný proces sa začal začiatkom 50. rokov minulého storočia Schumanovou deklaráciou a následným založením Európskeho spoločenstva uhlia a ocele šiestimi európskymi krajinami (míľniky európskej integrácie).
• Po podpísaní Rímskych zmlúv v roku 1957, ktoré založili Európske hospodárske spoločenstvo, sa proces integrácie rozšíril (o ďalšie krajiny) a prehĺbil (o ďalšie politické oblasti). V roku 1992 členské štáty podpísali Maastrichtskú zmluvu, ktorá položila základy na vytvorenie HMÚ v troch etapách (hospodárska a menová únia). V rámci HMÚ sa menová a devízová politika uskutočňuje na úrovni eurozóny, zatiaľ čo hospodárska politika zostáva v prevažnej miere v pôsobnosti členských štátov v európskom rámci (politický rámec HMÚ).
• ECB bola založená 1. júna 1998 a 1. januára 1999 prevzala zodpovednosť za jednotnú menovú politiku. Hoci je ECB plne zakotvená v inštitucionálnom rámci EÚ, zmluva jej udeľuje osobitné postavenie. ECB je v prvom rade nezávislá (nezávislosť) v plnení svojho mandátu a úloh.
• Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti 1. decembra 2009 sa ECB stala inštitúciou EÚ. Toto ustanovenie bolo zavedené s cieľom zvýšiť transparentnosť inštitucionálneho rámca EÚ a na činnosť ECB a ESCB/Eurosystému nemá žiadny vplyv.
• ECB komunikuje s ďalšími európskymi inštitúciami a orgánmi v súvislosti s celým radom hospodárskych, funkčných a právnych otázok. ECB má predovšetkým kontakty s Európskou radou, Radou EÚ (ECOFIN) a Euroskupinou, ako aj s rôznymi prípravnými výbormi (napr. Hospodárskym a finančným výborom a Výborom pre hospodársku politiku), Európskym parlamentom, Komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskym súdnym dvorom (európska spolupráca).